Nie každá práca realizovaná s cieľom dosahovania zisku je už podnikaním. Ako postupovať v prípade príležitostnej, či sezónnej práce? Je na podnikanie vždy potrebná živnosť? Každé podnikanie so sebou prináša snahu oprodukovanie zárobku, avšak nie každá zárobková činnosť je podnikaním. Správne zaradenie výkonu danej činnosti, či už pôjde opodnikanie, závislú prácu či jednorazové aktivity, potom ovplyvní celý rad ďalších povinností, vrátane daňových aodvodových. Čo je podnikanie - definícia Pre definovanie, či určitá činnosť už napĺňa klasifikačné znaky podnikania, je potrebné skúmať naplnenie troch základných charakteristík, ato: a) sústavnosť vykonávanej činnosti, b) výkon činnosti samostatne podnikateľom vo vlastnom mene ana vlastnú zodpovednosť, c) účel vykonávania takejto činnosti, ktorým je dosahovanie zisku (alebo účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku). Definícia podnikania je upravená vustanovení § 2 Obchodného zákonníka, pričom požaduje, aby tam uvedenécharakteristiky boli splnené súčasne. Akonáhle by nedošlo ksplneniu čo ilen jednej zpredmetných požiadaviek, realizovaná činnosť by nebola chápaná ako podnikanie, ale ako výkon inej činnosti. Podnikanie vs. zamestnanie Často otázku výkonu podnikateľskej činnosti skloňujeme pri skúmaní, či ide ovýkon živnostenského podnikania alebo o prácu na trvalý pracovný pomer podľa Zákonníka práce (resp. závislú prácu ako takú). Sohľadom na zákaz skrytej práce, za ktorého porušenie podnikateľovi hrozí pokuta až do výšky 200000 eur, je potrebné dôsledne rozlišovať medzi výkonom podnikateľskej činnosti amedzi zamestnaním.Zamestnanec, ktorým môže byť vždy len fyzická osoba, síce prácu vykonáva sústavne, osobne a zaúčelom dosahovania zisku, avšaknie na vlastnú zodpovednosť aani vo vlastnom mene. Pod výkonom práce vo vlastnom mene ana vlastnú zodpovednosť rozumieme jej prezentovanie vo vzťahu ktretím subjektom. Samozrejme, zamestnanec vykonáva prácu osobne, avšak jej výsledky sú, všeobecne povedané, vlastníctvom zamestnávateľa. A je topráve zamestnávateľ, ktorý môže byť podnikateľom, nakoľko vo vzťahu kostatným vystupuje vo vlastnom mene, pričom za vykonávanú činnosť (teda aj svojich zamestnancov) nesie zodpovednosť. Pokiaľ zamestnávateľ zamestnancovi určuje podmienky výkonu práce adáva mu pokyny, ide ovýkon závislej práce atá je možná len na základe pracovného pomeru, prípadne vobdobnom pracovnom pomere (napr. dohoda ovykonaní práce). Práve vtom je skrytý význam označenia „závislá práca“, zamestnanec je vpodstate závislý od podmienok apokynov, ktoré mu vytvorí jeho zamestnávateľ. Podnikateľ je potom vtomto duchu nezávislým subjektom. Príležitostný podnikateľ? Sústavnosť je ďalšou podstatnou črtou odlišujúcou podnikanie od výkonu inej činnosti. Až sústavná, opakujúca sa činnosť bude zodpovedať tomuto kritériu. Krátkodobé, príležitostné práce preto môžeme vylúčiť. Pozornosť je pre správne zaradenie potrebné venovať ich opakovaniu. Akonáhle totiž bude fyzická osoba sezónne práce vykonávať nie jednorazovo, ale opakovane (napr. predaj vína na vianočných trhoch vo vlastnom stánku), t. j. sústavne, hoci len vurčitom časovom období, budeme môcť hovoriť opodnikaní. Opakom takej činnosti je jednorazovaná aktivita, ktorá môže trvať aj niekoľko týždňov, avšak je zrejmé, že vbudúcnosti sa nebude opakovať, resp. zotrvávať, napríklad šitie rúšok počas prvých mesiacov koronakrízy. Pokiaľ sa však osoba, ktorá doposiaľ šila rúška rozhodne, že bude všití pokračovať ači už rúška alebo iný výsledok svojej práce predávať aj naďalej, zmení sa jednorazovosť jej činnosti na sústavnosť abude musieť plniť povinnosti jej vyplývajúce zvýkonu podnikateľskej činnosti. Vždy, ateda aj pri výkone sezónnej práce, je potrebné skúmať naplnenie všetkých definičných podmienok podnikania. Zatiaľ čo majiteľ stánku sobčerstvením na vianočných trhoch bude podnikateľom, jeho predajca, ktorý za podmienok upravených týmto podnikateľom uneho vždy vdecembri predáva vianočný punč, už podnikateľom nie je. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že pod sústavnosťou nemožno automaticky rozumieť aj pravidelnosť. Nezáleží na tom, či podnikateľ vykonáva aktívne činnosť vrovnakom opakujúcom sa čase, napríklad vždy prvý týždeň vmesiaci. Alebo, ak niekto prenajíma svoj byt na nepravidelnej báze napríklad cez platformu Airbnb, podmienku sústavnosti spĺňa, nakoľko takýto prenájom realizuje opakovane adlhodobo. Bližšie informácie nájdete včlánkuAirbnb adane – zdaňovanie príjmov zprenájmu. Výhodou podnikania je sloboda rozhodovania ovlastnom pracovnom čase. Preto ak sa podnikateľ rozhodne jeden mesiac nevykonávať žiadnu činnosť avrátiť sa knej až neskôr, neznamená to, že stratil štatút podnikateľa. Podstatou sústavnosti je jej dlhodobé opakovanie hoci vnepravidelných intervaloch. Práca podnikateľa je totiž spravidla závislá od dopytu, apriori dopyt nie je jej podmienkou. Formy podnikania Ako sme vúvode tohto článku uviedli, samotný pojem „podnikanie“ je upravený vObchodnom zákonníku. Ide však len ojednu zmožných foriem podnikania, t. j. prostredníctvomobchodných spoločností(napr.spoločností sručením obmedzeným)adružstva. Do kategórie podnikateľov sa zaraďujú ajživnostníci, ateda fyzické osoby. Podnikanie na živnosť Zákon č. 455/1991 Zb. oživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) vznení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) upravuje pojem živnosť takmer rovnako, ako Obchodný zákonník pojem podnikanie. Možno preto konštatovať, žekaždá živnosť je automaticky podnikanímakaždý živnostník podnikateľom. Nemožno však opomenúť, že ajpodnikanie prostredníctvom obchodnej spoločnosti vsebe živnosti skrýva.Predmet podnikania, ktorý si obchodné spoločnosti určujú už vspoločenskej resp. zakladateľskej zmluve, musí zodpovedať tej-ktorej živnosti, t. j. aj oni budú musieť disponovať živnostenským oprávnením. Živnosťou tak rozumieme sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť živnostníka, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podnikua za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Na rozdiel od Obchodného zákonníka živnostenský zákonosobitne upravuje aj zoznam činností, ktoré síce spĺňajú definičné znaky podnikania, ale živnosťami nie sú. Ide otie činnosti, ktoré spadajú pod osobitné právne predpisy, riadiac sa špecifickými pravidlami, ako napr. autorizovaní architekti, advokáti, športovci apod. Vzhľadom na uvedené skutočnosti výkon podnikania formou živnosti vyžaduje splnenie ďalšieho definičného znaku, ato realizáciu činnosti za podmienok upravených živnostenským zákonom. Hoci živnostenské oprávnenie sa viaže v podstate na fyzickú osobu,živnosť môžu prevádzkovať tak fyzické osobyako i právnické osoby (obchodné spoločnosti v rámci predmetu podnikania), pokiaľ splnia podmienky upravené zákonom. Týmito podmienkami sú dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. V prípade právnickej osoby ich musí spĺňať jej štatutár. Druhy živností – remeselné, viazané a voľné Spomínaný okruh podmienok je len všeobecným základom. Niektoré druhy živností vyžadujú aj ďalšie špecifiká, na základe ktorých živnostenský zákon potom rozlišuje nasledovné 3 typy živností, a to: a)remeselné živnosti, pokiaľ je podmienkou ich prevádzkovania odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore (napríklad cukrár), zoznam remeselných živností obsahuje príloha č. 1 živnostenského zákona. b)viazané živnosti, ak je podmienkou na ich prevádzkovanie odborná spôsobilosť získaná inak (napríklad zubný technik, výkon činnosti energetického audítora, prevádzkovanie autoškoly a pod.), zoznam viazaných živností obsahuje príloha č. 2 živnostenského zákona, a c)voľné živnosti, na prevádzkovanie ktorých nie je vyžadovaná žiadna ďalšia osobitná podmienka (napríklad sprostredkovateľská činnosť, administratívne služby a pod.). Pri výkone konkrétnej činnosti je potrebné mať na pamäti, ženaplnenie jej definičných znakov musí byť sústavné, nestačí, ak podmienky boli splnené len včase zriadenia živnosti anadobudnutia živnostenského oprávnenia. Akonáhle by došlo kakejkoľvek zmene, napríklad živnostník začne sústavne vykonávať prácu podľa pokynov inej osoby, t. j. zamestnávateľa astratí štatút samostatnosti, bude potrebné živnosť pozastaviť auzatvoriť so zamestnávateľom pracovnú zmluvu, vopačnom prípade by totiž šlo oskrytú prácu, ktorú náš právny poriadok nepovoľuje. Samozrejme, súbežný výkon práce na trvalý pracovný pomer či dohodu ovykonaní práce mimo pracovného pomeru aživnosti je realizovateľný a bežný, spravidla pokiaľ bude predmetom oboch vzťahov výkon inej činnosti.